Niečo o Jackoch

Teriér Jacka Russella má svoj pôvod vo Veľkej Británii, krajine známej dlhou poľovníckou tradíciou. Pri honoch na líšku sa niekedy stalo, že sa schovala do nory, odkiaľ ju privysoké duriče nemohli kvôli svojej veľkosti vyduriť. Na tento účel sa využívali teriéry správnej veľkosti, plní odvahy vbehnúť do líščej nory, odkiaľ ju štekaním a dorážaním vyhnali. Týmto teriérom sa hovorilo "working terriers", ktoré sa neskôr stali základom pre väčšinu teriérov pochádzajúcich z Veľkej Británie - aj jacka russella. Teriér je odvodený od latinského slova terra = zem. Terriér je teda pes vyšľachtený na norovanie a prácu pod zemou.

Vznik plemena Jack Russell Teriiér ako ho poznáme dnes začal v 19. storočí a zásluhu na tom má anglický vidiecky farár John Russell, ktorý mal záujem vyšľachtiť poľovného psa. Okolo roku 1818 si zadovážil od miestneho mliekára suku teriéra, ktorej dal meno Trump. Išlo o suku podobnú foxteriérovi. Bola skoro úplne biela, mala hustú, kvalitnú srsť, ktorá jej poskytovala dôkladnú ochranu proti nepriaznivému počasiu a proti škrabancom a zraneniam pri prenasledovaní líšky. Táto fenka sa stala základom plemena a mal ju v rodokmene každý Jack Russellov teriér narodený nasledujúcich 50 rokov. Farár John Russell bol tiež známi svojou láskavosťou a láskou ku zvieratám, nikdy tiež nepredal psa, vždy ho dal len zadarmo).

Russellov teriér bol pôvodne chovaný pre lov a nešľachtil sa pre výstavné kruhy. Chovatelia sa predovšetkým sústredili na schopnosti norovania a k stopovaniu líšok pri lovoch. Russell pri chove dával prednosť psom, ktorí dokázali bežať pri love a napádať a zdržovať líšku do príchodu lovca. Nestál o to, aby pri líšky zabíjali.

Dnes už sa nedozvieme, ktoré plemená sa presne podieľali na vzniku jacka russela, literatúra však hovorí o greyhoundovi pre dosiahnutie mäkšej srsti, bíglovi pre úpravu uší a bulldog pre upevnenie odvahy.

Jack Russell vyšlachtil svoj chov veľmi cieľavedome. Jeho záznamy sú zrozumiteľné a veľmi spoľahlivé. Keď chov upevnil, robil prikríženie cudzej krvy len veľmi zriedka. Aj keď sa plemeno môže pochváliť nezanedbatelnou históriou, trvalo dlho než sa ním kynológia začala zaoberať. Neni divu, pretože chovatelia Jack Russell teriérov sa od začátku stavali k potenciálnímu uznaniu týchto psov jako plemena negatívne. Uznanie by totiž znamenalo aj to, že by sa psi dostali do výstavných kruhov, čo by malo za následek zušľachťovanie zovnajšku a u pracovných psov k ústupkom od pôvodných vloh k práci a pracovných schopností. Milovníci pracovného Jack Russell teriéra to považovali za nepřijatelné. Dnes však je Jack Russell teriér uznaný FCI a existuje jeho štandart vydaný pod hlavičkou FCI 14. prosince 2000 (číslo 345).